Page 18 - Bratstvo202410
P. 18

Vasja. Mali ho veľmi radi, ale žili oddelene. S manželom žila Kateryn vo Vorochte, ale
       s bratom bola v kontakte, písali si. Bol povolaný do armády, hoci tam nemal ísť, pretože
       jeho rodičia už boli v dôchodkovom veku. Brat bol najprv na výcviku v Pobaltí a potom ho
       poslali do Afganistanu. Mali tam poslať iného vojaka, ale zaplatili zaňho výkupné a na-
       miesto neho poslali Vasju. V tom čase už vedeli, že „naši“ vojaci boli v Afganistane zabití.
       A potom doniesli rakvu, v ktorej mal byť jej brat. Ale dodnes nevedia, či v tej rakve bol
       alebo nie, pretože armáda im nedovolila rakvu otvoriť. Povedali, že ak rakvu otvoria, odop-
       rú otcovi všetky dávky a bude mať problémy. V tom čase bola Kateryn už vydatá a s man-
       želom čakali dieťa. Ale tieto ťažké okolnosti jej spôsobili také zdravotné problémy, že po-
       tratila a nemohla mať deti. A tak zostali bezdetní. Jej sestry už zomreli. Zostali po nich deti,
       ktoré v roku 2022 utiekli z Ukrajiny kvôli vojne s Ruskom do okolitých štátov.

       Kateryna  hovorí:  „A  my  sme  boli  príliš
       starí na  to,  aby  sme  niekam  išli,  takže
       sme zostali sami. Takto žijeme so spo-
       mienkami  na  minulosť  a  s  nádejou
       v Boha. Myslím, že aj vy veríte v Boha
       a  dúfate  v  neho.  Sami  nemôžeme  nič
       urobiť, len tak, ako to chce Boh. Modlí-
       me sa k Bohu a dúfame v neho.“

       Kateryna pokračuje v rozprávaní: „Teraz
       máme veľké obavy aj preto, že manže-
       lova  matka  bola  Židovka  a  on  má  prí-
       buzných v Izraeli, v samotnom Jeruzale-
       me.  Manželova  matka  žila  veľmi  ťažký
       život. Volala sa Cilya. Môj manžel Viktor
       utrpel  mozgovú  príhodu  a  odvtedy  zle
       počuje a nemôže vám rozprávať o svo-
       jej matke, preto vám o jej živote poviem
       ja.  Jeho  matka  sa  narodila  v  Černivci
       v roku 1914. Pred druhou svetovou voj-
       nou sa vydala,  jej  prvý  manžel  bol  Žid
       a  presťahovali  sa  do  Leningradu.  Tu
       vypukla vojna, začala sa blokáda Lenin-
       gradu, bol hlad, strach a hrôza. Ľudia nemali čo jesť a jej prvý syn zomrel od hladu v jej
       náručí. Mama mala sestry Máriu, Féniu a brata Sašu. Saša bojoval v sovietskej armáde,
       ale krátko po vojne zomrel na chorobu, keďže počas vojny stratil zdravie. A po synovej
       smrti išla matka pracovať do továrne, pretože len tí, ktorí pracovali, dostávali potravinové
       lístky, ktoré pomáhali prežiť celej rodine. Potom sa jej narodil syn Viktor (môj manžel), ale


        18
   13   14   15   16   17   18   19   20