Page 14 - Bratstvo202411
P. 14
Otec Irinej mamy zomrel v čase vojny, vzali ho do väzenia, ktoré neprežil. Sestry a bratia
boli roztrúsení po celom Rusku. Mama študovala na technikume (vyššia stredná odborná
škola). Potom prišla do Užgorodu a tu sa vydala. Raz ju prišiel navštíviť brat. Ináč už niko-
ho z rodiny nevidela.
V roku 2003 jej mama mala haváriu, bola paralyzovaná a potrebovala vozík, neskôr jej
lekári pomohli, aby sa mohla postaviť na nohy. Okrem nôh mala zranenú aj hlavu. Nohu
mala kratšiu o 5cm. S protézou sa mohla opäť pohybovať. Vzhľadom na poškodenie hlavy,
začala sa postupne prejavovať u nej demencia. Začala byť agresívna.
Jedného dňa šla Ira pre lieky. Mama vyšla cez
chodbu na balkón a chcela robiť niečo s kvetmi.
Keď sa vrátila, povedali jej susedia, že vypadla
cez sklo a bola tu záchranka a vzali ju do ne-
mocnice. Zázrakom nemala nič zlomené. Zaší-
vali ju v nemocnici, mala nejaké poranenia. Po-
tom, keď ju už doviezli domov, tak jej mama ne-
vedela spokojne ležať, stále ju niečo bolelo. Tak-
tiež sa rana nemohla zaceliť, hnisala a tiekla.
Opäť ju vzala do nemocnice na kontrolu a zistilo
sa, že ju zašili s kúskom rozbitého skla. Sklo
vybrali a opäť ju zašili. Ira sa pre istotu pýtala
lekára, či je všetko už von a lekár jej povedal, že
všetko pozrel a už tam nič nie je. Keď sme prišli
domov s mamou, opäť mala tie isté bolesti
a opäť tam bol „kus skla“. Po treťom zašívaní
bola konečne v pokoji.
Odkedy začala demencia a s tým spojená sta-
rostlivosť o ňu, Ira sa vzdala akejkoľvek práce.
Ira má dve dcéry, jedna žije na Ukrajine a druhá
v Izraeli. Tam má už 6 vnukov, ale doteraz ich
nemohla navštíviť.
Príbeh Iri je jeden z mnohých, ktoré sa dejú
v životoch ľudí, ktorým vďaka Božej milosti po-
máhame.
Nech je naše srdce otvorené, aby sme im naďalej Po uvarení jedla musí Ira všetko
pomáhali prakticky a prinášali evanjelium Mesiáša. pomlieť na kašu.
14